Omega 3 mastné kyseliny podľa počtu dvojitých väzieb delíme na nasýtené a nenasýtené. Tie nenasýtené sa ďalej delia na mononenasýtené – MUFA a polynenasýtené – PUFA, ktoré sú pre ľudský organizmus esenciálne. Medzi PUFA radíme omega-3 a omega-6 mastné kyseliny, ktoré by sme mali prijímať ideálne v pomere 1:3. Kým omega-6 mastné kyseliny sú bežné vo väčšine priemyselne upravených potravín, zdrojom omega-3 mastných kyselín sú najmä tučné ryby a veľká časť populácie trpí ich nedostatkom.
Suplementácia omega-3 mastných kyselín má priaznivý vplyv na celý rad orgánov, pôsobí protizápalovo, a ich dlhodobé užívanie vedie k zlepšeniu obranyschopnosti imunitného systému. Práve z tohto dôvodu hrajú omega-3 mastné kyseliny dôležitú úlohu v prevencii rakoviny, na ktorej vzniku sa zápalová reakcia zúčastňuje nemalým podielom.

Z mnohých štúdií vyplýva, že omega 3 mastné kyseliny ovplyvňujú incidenciu rakoviny prsníka. Tá je v západnej civilizácii, kde je menšie množstvo omega 3 mastných kyselín v potrave, výrazne vyššia, než v krajinách ako sú Japonsko, Aljaška alebo Grónsko, kde je príjem týchto esenciálnych kyselín stravou dostatočný. Vyšší záchyt karcinómu prsníka vidíme aj u pacientov, ktorí zo spomínaných štátov emigrujú, zmenia stravovacie návyky a zníži príjem potravín obsahujúcich omega-3 mastné kyseliny. Je tiež dokázané, že pri dostatočnom príjme omega-3 mastných kyselín, dochádza k menšiemu počtu recidív (návratu nádorového ochorenia), a to až o 25 %.

Podobne vychádzajú tiež napríklad štúdie rakoviny hrubého čreva a iných nádorov tráviaceho traktu.

Patofyziologicky existujú tri mechanizmy protirakovinového pôsobenia omega 3 mastných kyselín.

Prvým z nich je modulácia aktivity COX (cyklooxygenáza), ktorá vedie k potlačeniu vzniku zápalu a tým aj redukcii syntézy proonkogenných (rakovinotvorných) prostaglandínov. Pravdepodobne je toto pôsobenie najzásadnejšie.

Druhý mechanizmus prebieha na povrchu bunky, kde dochádza k inkorporácii omega 3 polynenasýtených mastných kyselín do štruktúry bunkovej membrány. To ovplyvňuje jej priepustnosť a funkciu membránových transportérov a následne aj deje prebiehajúce v bunke, napríklad jej množenie alebo apoptózu – programovanú bunkovú smrť. 

Posledným mechanizmom je zvyšovanie bunkového oxidačného stresu. PUFA vedú k zvýšeniu množstva reaktívnych kyslíkových radikálov v bunke. Nádorové bunky majú často porušenú funkciu odbúravania kyslíkových radikálov, najmä z dôvodu nedostatku hlavného bunkového antioxidantu – glutatiónu. Predpokladá sa, že nadbytok oxidatívneho stresu vedie k apoptóze nádorovej bunky.

Všetky tieto mechanizmy sa uplatňujú už pri zatiaľ nemanifestnom malígnom ochorení a preto je vhodné užívať omega 3 mastné kyseliny preventívne.
Záverom teda možno povedať, že príjem omega-3 mastných kyselín, rovnako ako pestrá strava, dostatočný pohyb, obmedzenie alkoholu a redukcia stresu, prispieva k prevencii nádorových, ale aj iných systémových ochorení.

MUDr. Anna-Marie Ďugová

Zdroje:
https://gut.bmj.com/content/gutjnl/61/1/135.full.pdf
https://breast-cancer-research.biomedcentral.com/articles/10.1186/s13058-015-0571-6
https://www.hindawi.com/journals/jl/2013/261247/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4189468/
https://bmcmedicine.biomedcentral.com/articles/10.1186/1741-7015-12-54
https://www.uptodate.com/contents/colorectal-cancer-epidemiology-risk-factors-and-protectivefactors?search=omega3%20fatty%20acids%20cancer§ionRank=1&usage_type=default&anchor=H24&source=machineLearning&selectedTitle=34~145&display_rank=34#H24