Myšlienka 10 000 krokov denne sa zrodila v Japonsku v 60. rokoch minulého storočia. Vtedy, v čase príprav na olympijské hry v Tokiu, predstavila spoločnosť Yamasa prvý krokomer vôbec. Jeho názov bol odvodený práve od číslovky 10 000 krokov. Toto číslo bolo zvolené skôr z marketingových dôvodov než na základe vedeckého výskumu, ale postupne sa rozšírilo ako symbol zdravého životného štýlu.

Je to málo alebo veľa? 

Pre mnoho ľudí je 10 000 krokov dobrým cieľom, najmä pre tých, ktorí majú sedavý životný štýl. Pravidelná chôdza podporuje kardiovaskulárne zdravie, pomáha regulovať telesnú hmotnosť a prispieva k psychickej pohode. Na druhej strane je dosiahnutie tejto hranice vlastne celkom oriešok. Na jednej miske váh stojí denný režim bežného smrteľníka, ktorý trávi čas v práci a potom má rodinné povinnosti či záľuby a na 10 000 krokov vlastne veľa času neostáva. Ale na tej druhej miske váh je fakt, že bez pohybu a telesnej aktivity naše telá chradnú a skutočne by sme sa mali snažiť o to využiť každú príležitosť na pohyb – a chôdza sa ponúka ako najdostupnejší variant.

Moderné štúdie naznačujú, že aj 7 000 až 8 000 krokov denne prináša významné zdravotné benefity. Úplne pre každého. Faktom je, ak vás akékoľvek číslo, ktoré máte pomyselne nachodiť, stresuje, skúste sa orientovať na iné športové aktivity. 

Pre seniorov alebo ľudí s pohybovými problémami môže byť optimálna hranica nižšia a namiesto chôdze môžu voliť iné formy pohybu, ako je plávanie alebo jazda na bicykli. Naopak pre športovcov alebo aktívnych jedincov nemusí byť 10 000 krokov dostačujúcich a je vhodné zaradiť silový tréning alebo intenzívnejšie aktivity.

Čo môže nahradiť 10 000 krokov

Ak niekoho chôdza neláka, existujú alternatívy s podobným efektom. 

• Namiesto 10 000 krokov je možné venovať sa napríklad 30 až 40 minút svižnej cyklistike.
• 30 minút plávaniu alebo 20 až 30 minút behu.
• Dobrým ekvivalentom je tiež 45 minút silového tréningu, ktorý posilňuje svaly a zvyšuje celkovú kondíciu.

Viete správne chodiť?

Je to prirodzený pohyb, nenáročný pre kĺby, znižuje stres a podporuje celkové zdravie. Na druhej strane môže byť pri nesprávnej technike alebo nevhodnej obuvi zbytočne zaťažujúci. Aby bola chôdza čo najšetrnejšia, je dôležité vyberať vhodnú obuv s dostatočným tlmením, chodiť po mäkkom povrchu, ako je tráva alebo lesná cesta, a prípadne zapojiť palice na nordic walking, ktoré pomáhajú rozložiť záťaž na celé telo. Samozrejme, berieme do úvahy celkový zdravotný stav.

Obuv (nielen) na chôdzu by mala spĺňať niekoľko parametrov:

• Veľkosť a šírka – Obuv by mala zodpovedať dĺžke i šírke chodidla, prsty by mali mať dostatok priestoru. Ideálne je skúšať obuv odpoludnia, keď noha prirodzene mierne opúcha.
• Podpora klenby – Skontrolujte, či obuv správne podopiera priečnu i pozdĺžnu klenbu nohy, najmä ak máte ploché nohy alebo vyšší priehlavok.
• Tlmenie nárazov – Na dlhú chôdzu alebo beh vyberajte obuv s kvalitným odpružením, ktoré znižuje záťaž kĺbov.
• Ohybnosť a pružnosť – Obuv by mala byť dostatočne ohybná v oblasti špičky, ale zároveň stabilná v päte. Tá by nemala kĺzať von.
• Materiál a priedušnosť – Ľahký a priedušný materiál zaistí, že sa noha nebude prehrievať ani príliš potiť.
• Typ podrážky – Hladká podrážka je vhodná na asfalt, zatiaľ čo členitejšia vzorka poskytne lepšiu priľnavosť v teréne.
• Hmotnosť obuvi – Ľahšia obuv znižuje únavu nôh a umožňuje prirodzenejší pohyb.
• Test pohodlia – Pri skúšaní urobte niekoľko krokov, skúste sa postaviť na špičky a ohnúť obuv v ruke – mala by byť pevná, ale nie príliš tvrdá.