Vitamíny sú heterogénnou skupinou nízkomolekulárnych látok, ktoré sú pre náš život nevyhnutné. Ľudský organizmus si nedokáže až na niektoré výnimky vitamíny sám syntetizovať, a preto ich musíme dodávať potravou. Vitamíny majú dôležitú funkciu katalyzátorov mnohých základných biochemických reakcií, podieľajú sa na metabolizme cukrov, tukov aj bielkovín. Nezastupiteľné sú v našom imunitnom systéme a ochrane pred vonkajšími škodlivinami. Poznáme 13 základných typov vitamínov a každý z nich má svoju nenahraditeľnú funkciu. Prvým objaveným vitamínom bol roku 1912 vitamín B1 v šupke ryže. Názov vznikol spojením latinských slov vita (život) a amine (amíny) – teda „životne dôležité amíny“. Hoci nejde o amíny, názov sa dodnes používa. 

Na základe ich rozpustnosti rozdeľujeme vitamíny do dvoch základných skupín – rozpustné v tukoch a vo vode. Pre správne vstrebávanie a funkciu vitamínov rozpustných v tukoch sú nevyhnutné tuky, preto ich významné obmedzenie v potrave môže viesť k nedostatočnému príjmu týchto vitamínov. Vitamíny rozpustné v tukoch sa v tele môžu hromadiť a pôsobiť toxicky. Zástupcovia tejto skupiny sú: vitamín A (nevyhnutný pre tvorbu správnej funkcie čapíkov (zodpovedných za farebné videnie) na sietnici, podieľa sa na syntéze bielkovín v koži slizníc), D (metabolizmus vápnika a fosforu v tele), E (antioxidant, zamedzuje hromadeniu škodlivých látok, má pozitívny vplyv na pohlavné žľazy a správny priebeh tehotenstva) a vitamín C (dôležitý pre zrážanie krvi a mineralizáciu kostí). 

Vitamíny rozpustné vo vode sú naopak ľahko absorbované a ich nadbytok telo vylúči močom, nehromadia sa teda a nemajú toxické účinky. Zásoba v tele je približne na jeden týždeň, dôležitý je preto ich pravidelný príjem. Medzi vitamíny rozpustné vo vode patrí komplex vitamínov B (B1 tiamín, B2 riboflavín, B3 niacín, B5 kyselina pantoténová, B6 pyridoxín, B7 biotín, B9 kyselina listová, B12 kobalamín a PP faktor), ktoré zásadne prispievajú k látkovej výmene vo svaloch a nervových tkanivách, ku krvotvorbe a správnemu rastu buniek. Čísla, ktoré v rade vitamínov B chýbajú, boli pôvodne pridelené látkam, o ktorých sa neskôr zistilo, že sú buď zmesi látok alebo nemajú charakter vitamínu – nie sú pre človeka nevyhnutné, napr. kyselina orotová (vitamín B13) alebo kyselina pangamová (vitamín B15). Ďalším veľmi dôležitým vo vode rozpustným vitamínom je vitamín C (kyselina askorbová), ktorá pomáha pri trávení živín, udržuje dobrý stav väziva a chrupaviek a významne podporuje imunitný systém (predovšetkým tvorbu protilátok). 

Nedostatok vitamínov (hypovitaminóza) sa môže prejavovať poruchou niektorých funkcií organizmu (neurologické poruchy – B, strata farebného videnia – A) alebo aj vážnymi ochoreniami (rachitída – D, anémia – B, K, ochorenia kože, neplodnosť – B, E). S ťažšími formami absencie vitamínov (avitaminóza) sa v našich podmienkach už nestretávame (skorbut – C). Pri nadbytku vitamínov (hypervitaminóza) rozpustných vo vode žiadne zdravotné ťažkosti nehrozia, pretože organizmus sa ich dokáže zbaviť močom. Pri vitamínov rozpustných v tukoch tento mechanizmus nefunguje, preto si ich denný príjem musíme strážiť. Najrizikovejší je v tomto ohľade vitamín A, u ktorého boli popísané smrteľné otravy alebo doživotné následky. 

Vitamín D3   

Vitamín D3 (cholekalciferol) patrí spolu s vitamínom D2 (ergokalciferol) medzi dve najdôležitejšie zlúčeniny zo skupiny vitamínu D (kalciferoly). Vitamín D je skupina v tukoch rozpustných vitamínov, ktoré sú zodpovedné za správne fungovanie kalciofosfátového metabolizmu – teda vstrebávanie vápnika, horčíka a fosfátov v čreve a za kalcifikáciu kostí. Medzi jeho ďalšie dôležité účinky patrí posilňovanie imunity a ochrana pred kardiovaskulárnymi a onkologickými ochoreniami. Aby boli vitamíny D3 aj D2 plne funkčné, sú v našom tele v dvoch krokoch upravené na aktívne metabolity v pečeni a obličkách. Ergokalciferol (D2) je rastlinného a cholekalciferol (D3) živočíšneho pôvodu. Hlavným zdrojom vitamínu D3 je endogénna (telu vlastná) produkcia v koži, kde vzniká pôsobením ultrafialového žiarenia B z provitamínu 7-dehydrocholesterolu. Množstvo vitamínu D3 vytvoreného v koži závisí od dostupnosti jeho provitamínu a na kvalite UVB žiarenia – ročné obdobie, zemepisná šírka, znečistenie vzduchu, používanie opaľovacích krémov, oblečenie. Ľudia s tmavou pleťou potrebujú na vytvorenia adekvátneho množstva vitamínu D3 dlhšie vystavenie slnečnému svitu. V oblastiach ležiacich nad 40. stupňom s. zemepisnej š. a pod 40. stupňom j. š. (Česká republika cca 50. stupeň s. š. – pozn. autora) sa v zimných mesiacoch pohybuje slnko nad obzorom v tak nevýhodnom uhle, že vitamín D3 v koži prakticky nevzniká. Dokonca ani pri dlhodobom pobyte na slnku nedochádza k jeho hromadeniu v tele. 

V menšej miere je zdrojom vitamínu D rastlinná a živočíšna strava alebo potraviny obohatené o vitamín D (napríklad mliečne výrobky). Vitamín D3 je obsiahnutý v oleji z rybej pečene, v rybách alebo vo vaječnom žĺtku a mlieku. Vitamín D sa zo stravy vstrebáva v tenkom čreve. Jeho denná potreba sa pohybuje medzi 200 – 2000 IU (5-50 µg). Predávkovanie vitamínom D je veľmi zriedkavé a prakticky vždy je jeho príčinou nadbytočný príjem vo výživových doplnkoch (napríklad 5× viac ako je odporúčané po dobu niekoľkých týždňov). Pre dospelého človeka je tak toxická dávka (20 000 IU) 500 µg užívaných dlhodobo! 

Nadmerná suplementácia vitamínu D môže viesť k rozvoju hyperkalcémie (vysoká hladina vápnika v krvi), nefrokalcinózy (vápenateniu obličiek) a tvorbe obličkových kameňov. Deficit vitamínu D sa potom prejaví poruchou mineralizácie, tzn. rachitídou (krivicou) u rastúceho organizmu, respektíve osteomaláciou u dospelých. Počas detstva a dospievania má negatívne dôsledky aj subklinický nedostatok vitamínu D, pretože zabráni plnému vývoju kostry a následkom je potom častejší výskyt zlomenín a osteoporózy. Materské mlieko má nízky obsah vitamínu D, preto sa u novorodencov odporúča suplementácia vitamínom D3. Zdá sa, že vitamín D by mohol mať vplyv aj na imunitné funkcie novorodenca. Bolo zistené, že na každých desať kilogramov nadváhy je potreba navýšiť denný príjem vitamínu D o ďalších 17 % (tukové bunky totiž absorbujú UVB žiarenie). V lete v čase medzi 10:00 – 16:00 hod. si dokáže telo za 15 – 20 minút strávených na slnku v plavkách vyrobiť až 20 000 IU vitamínu D3. Podľa štúdie Štátneho zdravotného ústavu (SZÚ) má dostatok vitamínu D z obvyklej českej stravy menej ako 1 % (!!!) osôb. Vhodné používanie výživových doplnkov so zvýšeným obsahom vitamínu D alebo vitamínu D3 je teda po porade s lekárom v našej českej populácii nevyhnutné. 

Ukázalo sa, že nedostatok vitamínu D potenciálne zvyšuje riziko závažných respiračných infekcií. Jeho nedostatok je spájaný so zvýšeným rizikom alebo závažnosťou vírusovej infekcie, vrátane HIV a CoVID-19. Nízka hladina vitamínu D sa zdá byť rizikovým faktorom aj pre tuberkulózu, na ktorej liečbu sa historicky používal. Ale o tom až nabudúce ... 

 

doc. MUDr. Tomáš Vymazal, Ph.D., MHA 

KARIM 2. LF UK a FN Motol, Praha 

V Prahe dňa 12. 4. 2021