Odpoveď lekára:

Dobrý deň, v ponuke máme dva prípravky, ktoré sú špeciálne navrhnuté tak, aby podporovali správnu funkciu kostno-kĺbového systému a chrupiek. Movisan Kolagen II obsahuje látky, ktoré dodajú pohybovému aparátu všetko, čo potrebuje. Obsahuje unikátny natívny kolagén typu II z morských zdrojov značky CalGo, ktorý vyniká väčšou vstrebateľnosťou v tele. FlexiMed Active obsahuje 7 dôkladne vybraných látok v množstve, ktoré má skutočne vplyv. Základnou zložkou je glukozamín, ktorý tvorí dôležitú súčasť kĺbových chrupiek. Tiež je použitý jeden z najčistejších glukozamínov na svete GlucosaGreen, ktorý Vašim chrupkám poskytne tú najlepšiu výživu. Osobne by som najprv odporučil FlexiMed, ak by sa po troch mesiacoch užívania nedostavil očakávaný efekt, môžete vyskúšať Movisan.

prof. MUDr. Tomáš VYMAZAL PhD., MHA

Prednosta KARIM 2. LF UK a FN Motol

Čo všetko vieme o chrupkách a ako sa o ne starať?

Keď si sadáte, vstávate, čupnete si pre tašku alebo sa rozbehnete na autobus, deje sa vo vašich kĺboch niečo, o čom väčšina ľudí vôbec neuvažuje – dve kosti sa o seba otierajú tisíckrát za deň, a napriek tomu to (v zdravom kĺbe) neznamená vôbec žiadny pocit ani opotrebovanie. Za týmto malým zázrakom je chrupka: tkanivo, ktorá nemá vlastné krvné zásobenie, nevie sa samo moc dobre opravovať, a napriek tomu od vás denne schytá poriadnu nálož. Je na čase venovať jej trochu pozornosti.

Čo je chrupka a prečo je to také nezvyklé tkanivo

Chrupka je väzivové tkanivo tvorené špecializovanými bunkami – chondrocytmi – ktoré sú zaliate v hustom medzibunkovom prostredí (matrix) z kolagénových vlákien a proteoglykanov (molekúl schopných viazať obrovské množstvo vody). Práve vďaka tejto štruktúre funguje chrupka ako pružný „tlmič“ – dokáže sa stlačiť pod záťažou a potom sa zase vrátiť do pôvodného tvaru.

Najzvláštnejšia vlastnosť chrupky ale je, že nemá žiadne krvné cievy, nervy ani lymfatické cievy. Chondrocyty tak nemôžu byť zásobované živinami krvou ako ostatné tkanivá v tele. Namiesto toho žijú z difúzie – živiny k nim musia „prepadnúť“ cez matrix zo synoviálnej (kĺbovej) tekutiny, a to sa deje hlavne vtedy, keď sa kĺb hýbe a chrupka sa cyklicky stlačuje a uvoľňuje, podobne ako špongia nasávajúca a vypúšťajúca vodu. Preto úplná nehybnosť chrupke škodí úplne rovnako ako preťažovanie – potrebuje pravidelný, ale primeraný pohyb.

Ako chrupka vzniká a vyvíja sa

Chrupkové tkanivo sa v tele objavuje už v prenatálnom vývoji – z embryonálneho väziva zvaného mezenchým sa diferencujú bunky chondroblasty, ktoré začnú vylučovať matrix a postupne sa premieňajú na zrelé chondrocyty uzatvorené vo vnútri vlastného výtvoru. V plode je z chrupky vytvorená prakticky celá budúca kostra, ktorá sa potom procesom zvaným endochondrálna osifikácia postupne premieňa na kosť – chrupka teda funguje ako akási „šablóna“, podľa ktorej sa stavia skutočná kosť.

U dospelého človeka chrupka zostáva už len na vybraných miestach – v kĺboch, medzi rebrami, v nose, ušiach, hrtane alebo medzistavcových platničkách. Na rozdiel napríklad od kože sa ale dospelá chrupka obnovuje len veľmi pomaly a obmedzene, pretože chondrocyty sa delia len zriedka a nemajú prístup k opravným mechanizmom, ktoré prináša krvné riečisko (napríklad imunitné bunky alebo rastové faktory). 

Tri typy chrupky – a v čom sa líšia

Hyalínna chrupka

Najbežnejší typ, tvorený hustou sieťou drobných kolagénnych vlákien typu II. Pokrýva konce kostí v kĺboch (kĺbová chrupka), tvorí rebrá a veľkú časť dýchacích ciest (nosová priehradka, priedušnica). Je hladká, pevná a skvelo odoláva tlaku, ale je zároveň najmenej pružná zo všetkých troch typov.

Elastická chrupka

Obsahuje hustú sieť elastických vlákien okrem kolagénu, vďaka čomu je výrazne pružnejšia a ohybnejšia. Nájdete ju napríklad v ušnici, v hrtanovej chrupke (epiglotis) alebo vo zvukovode – teda všade tam, kde je potrebné tkanivo, ktoré sa ohne a zase sa vráti do tvaru.

Väzivová chrupka 

Najpevnejší a najmenej pružný typ, s vysokým podielom silných kolagénových vlákien. Tvorí medzistavcové platničky, meniskusy v kolene alebo lonovú sponu – teda štruktúry, ktoré musia odolávať obrovskému tlaku a ťahovým silám.

Čo chrupke škodí

Opakovaná nárazová záťaž – dlhodobé preťažovanie kĺbov (napríklad intenzívny beh po tvrdom povrchu bez adaptácie, opakované skákanie, práca vyžadujúca kľačanie) môže viesť k mikropoškodeniu chrupky, ktoré sa kvôli nesprávnej výžive tkaniva horšie hojí.

• Nadváha – každý nadbytočný kilogram výrazne zvyšuje záťaž najmä na kolenný a bedrový kĺb pri chôdzi i behu, a to aj v pokoji pri státí.
• Úrazy a poškodenie väzov – narušená stabilita kĺbu (napríklad po pretrhnutí väzu) mení rozloženie tlaku na chrupku a zvyšuje riziko jej poškodenia aj na miestach, ktoré predtým záťaž zvládali dobre.
• Dlhodobá nehybnosť a imobilizácia – ako sme písali vyššie, chrupka potrebuje cyklický pohyb pre svoju výživu. Dlhé sedenie, pripútanie na lôžko alebo sadra na niekoľko týždňov vedú k jej ochabnutiu.
• Fajčenie – zhoršuje mikrocirkuláciu v okolitých tkanivách a je spájané s rýchlejším postupom degeneratívnych zmien kĺbov.

Čo chrupke naopak prospieva

• Pravidelný, nízkonárazový pohyb – chôdza, plávanie, jazda na bicykli alebo eliptický trenažér zaisťujú chrupke potrebný „pumpovací“ mechanizmus výživy bez nadmerných rázov.
• Udržanie zdravej telesnej hmotnosti – znižuje mechanickú záťaž na nosné kĺby.
• Silné okolité svalstvo – dobre posilnené svaly okolo kĺbu (napr. stehenné svaly pri kolene) lepšie stabilizujú kĺb a znižujú nerovnomerné preťažovanie chrupky.
• Postupná adaptácia záťaže – telo (a chrupka) sa dokáže na vyššiu záťaž prispôsobiť, ak je nárast pozvoľný, a nie náhly skok z nulovej aktivity na maratón.
• Dostatok vitamínu C v strave – vitamín C je podstatným kofaktorom pre syntézu kolagénu, základnej stavebnej bielkoviny chrupky. 
• Mangán – prispieva k normálnej tvorbe spojivového tkaniva, ktorého je chrupka jedným z typov.

Ak si z celého článku odnesiete len jednu vec, nech je to táto: chrupka nepotrebuje odpočinok, potrebuje správny pohyb.