Čo je friluftsliv

Ide o hlboko zakorenenú nórsku životnú filozofiu – záväzok oslavovať pobyt v prírode bez ohľadu na vek, fyzickú kondíciu alebo predpoveď počasia. Doslova sa prekladá ako „život na voľnom vzduchu“ alebo „život pod holým nebom“. Zatiaľ čo dánske hygge nás učia užívať si teplo domova za svitu sviečok a švédsky lagom hľadá životnú rovnováhu, nórsky friluftsliv nás nekompromisne ženie von.

Od literatúry k národnej identite

Termín friluftsliv prvýkrát preslávil v polovici 19. storočia nórsky dramatik Henrik Ibsen. Použil ho na opis duchovnej potreby človeka odpojiť sa od civilizácie a vrátiť sa k svojim koreňom v divočine.

Myšlienku neskôr rozvinul polárny bádateľ Fridtjof Nansen, ktorý veril, že príroda je pôvodným domovom ľudstva a musíme sa k nej vracať, aby sme nestratili samých seba. V 20. storočí potom filozofi ako Arne Næss alebo Peter Wessel Zapffe dodali konceptu hĺbku, keď zdôrazňovali hodnotu prostého bytia v prírode s minimálnym vybavením.

Príroda nie je telocvičňa, ale domov

Zásadným omylom by bolo zamieňať friluftsliv za prevádzkovanie adrenalínových športov alebo dobývanie vrcholov. Skutočná nórska filozofia totiž súťaživosť aj nákladné moderné vybavenie odmieta. Cieľom nie je prírodu pokoriť, ale stať sa (hoci na chvíľu) opäť jej súčasťou.

• Ide o: vnímavosť, jednoduchosť, spomalenie, ticho a duchovné prepojenie s krajinou.
• Nejde o: honbu za kilometrami, drahé značkové bundy alebo hluk motorov.

V Nórsku patrí príroda všetkým, čo je dokonca ukotvené v zákone z roku 1957. Princíp Allemannsretten (právo každého človeka) dáva komukoľvek slobodu pohybovať sa v prírode, zbierať plody a stanovať takmer kdekoľvek. Podmienkou je absolútny rešpekt k divočine a dodržiavaniu pravidla „leave no trace“ – teda nezanechať po sebe nič než odtlačky topánok.

Liek na stres, ktorý predpisuje sama evolúcia

Trávenie času v prírode prospieva aj nášmu zdraviu. Pobyt v lese preukázateľne pomáha znižovať hladinu stresového hormónu kortizolu aj krvný tlak a podporuje obnovovanie kognitívnych funkcií. Stromy navyše vylučujú látky zvané fytoncídy, ktoré môžu prispieť k podpore nášho imunitného systému.

Z psychologického hľadiska funguje friluftsliv ako emočný regulátor. Keď sa sústredíme na hrboľatú cestu lesom alebo na padajúce kvapky dažďa, náš mozog vypadne z cyklu negatívnych myšlienok a pracovného zhonu. V prieskume z roku 2020 uviedlo 9 z 10 Nórov, že sa vďaka času strávenému vonku cítia menej v strese.

Ako žiť friluftsliv (aj keď nie sme v Nórsku)

Nóri sa riadia heslom: „Neexistuje zlé počasie, len zlé oblečenie.“ Deti v lesných škôlkach trávia vonku pokojne 80% času a bábätká bežne spia v kočíkoch aj v mraze. V slovenskom prostredí máme síce iné prírodné podmienky, aj tak ale môžeme princípy friluftsliv začleniť do každodenného života.

• Aj malá zmena sa počíta. Nemusíme hneď liezť na Kriváň; stačí vymeniť auto za chôdzu, usporiadať piknik v mestskom parku alebo sa prejsť najbližším lesíkom.
• Odpojme sa. Telefón nechajme vo vrecku - skutočný friluftsliv vyžaduje vnímavosť k okoliu. Spev vtákov a ďalšie zvuky prírody nás zrelaxujú oveľa lepšie ako modré svetlo displeja.
• Pravidelnosť predovšetkým. Namiesto jednej drahej dovolenky v Alpách zaraďme pobyt vonku do každodennej rutiny. Aj 20 minút na čerstvom vzduchu má na psychiku väčší pozitívny vplyv ako celodenný maratón v nákupnom centre.

Friluftsliv je základným kameňom nórskej spokojnosti. Prečítajte si, čo ďalšie jej pomáha udržať počas dlhých temných zim.