Rozdeľme si jednotlivé fázy prehľadne:

1. Premenopauza je celé reprodukčné obdobie od prvej menštruácie až do chvíle, keď sa začnú prejavovať prvé zmeny. Cykly sú pravidelné, hladiny estrogénu a progesterónu prirodzene kolíšu v súlade s cyklom a telo si zachováva plnú reprodukčnú funkciu. Ide teda skôr o označenie životnej etapy než o klinický termín – žena je jednoducho „pred menopauzou“ v najširšom zmysle slova. 
2. Perimenopauza je prechodné obdobie bezprostredne pred menopauzou. Hormóny sa začínajú meniť, cykly sa stávajú nepravidelnými a telo prestáva pravidelne ovulovať. Hladiny estrogénu môžu byť v tomto období paradoxne niekedy veľmi vysoké a inokedy nízke – práve táto hormonálna nestálosť spôsobuje typické príznaky. Perimenopauza môže trvať tri až sedem rokov a obvykle začína v neskorých štyridsiatych rokoch. 
3. Menopauza je samotný okamih – alebo presnejšie bod v čase, ktorý je definovaný spätne. Za menopauzu sa považuje situácia, keď žena 12 po sebe idúcich mesiacov nemenštruovala. Priemerný vek nástupu je okolo 51 rokov. Nejde teda o fázu, ale o hranicu.
4. Postmenopauza je všetko, čo nasleduje po tomto bode. Zatiaľ čo niektoré ženy pociťujú príznaky ako návaly horúčavy aj v postmenopauzálnom období, u iných sa tieto príznaky upokoja, pretože sa hormonálne hladiny ustália na novej, nižšej rovine. Postmenopauza trvá do konca života a z hľadiska zdravia kostí je toto obdobie významné – trvalo nižšia hladina estrogénu priamo ovplyvňuje schopnosť tela udržiavať kostnú hmotu. 

Zmätenie pojmov premenopauza a perimenopauza je veľmi časté. Niektorí ľudia ich používajú zameniteľne, lekári však preferujú termín perimenopauza, ktorý presnejšie vystihuje prechodné obdobie z plodných rokov smerom k menopauze

Perimenopauza: stále častejšie skloňovaná téma

Čo sa deje s hormónmi

Perimenopauza nie je jednoduchý lineárny pokles hormónov, ako sa bežne predpokladá. Ide o preťahovaný proces meniacich sa a vzájomne previazaných hormónov, pričom hladiny estradiolu a progesterónu v priebehu perimenopauzy kolíšu, nie iba klesajú. Výskumy ukazujú, že v dôsledku narušenej spätnej väzby medzi mozgom a vaječníkmi sú priemerné hladiny estradiolu v perimenopauze o 26 % vyššie a nepravidelne sa zvyšujú – niektoré ženy popisujú pocity podobné tehotenstvu. Zároveň navzdory hyperstimulácii folikulov sú hladiny progesterónu paradoxne znížené, pravdepodobne v dôsledku narušenia vrcholu LH. Výsledkom je teda kombinácia vysokého a nestabilného estrogénu s nedostatkom progesterónu – nie celkový hormonálny deficit. S postupom perimenopauzy dochádza k nárastu kortizolu, hormónu stresovej osi, čo odráža vzájomné prepojenie hormonálnych osí. 

Dĺžka a načasovanie

Perimenopauza môže trvať až 10 rokov pred úplným vymiznutím menštruácie a najčastejšie nastupuje v štyridsiatych rokoch ženy. Nie je to teda krátka prechodná epizóda, ale dlhé obdobie s premenlivým priebehom u každej ženy. 

Vplyv na spánok

Kolísanie estrogénu a progesterónu priamo ovplyvňuje kvalitu spánku, pričom príznaky ako pocity tepla môžu spánok prerušovať. K problémom so spánkom prispievajú tiež zmeny cirkadiánneho rytmu a znížená produkcia melatonínu. 

Vplyv na náladu a psychiku

Estradiol sa podieľa na modulácii sérotonínu a sérotonergných dráh, ktoré sú spájané s vplyvom na náladu. Kolísanie hladiny estradiolu v perimenopauze preto môže mať za následok zmeny v našej duševnej pohode. Ovplyvnené sú aj ďalšie neurotransmiterové dráhy vrátane GABA. 

Vplyv na kognitívne funkcie

Príznaky perimenopauzy ako „brain fog“, zmeny nálady a hmotnosti sú asociované s výsledkami kognitívnych testov. Reprodukčné hormóny, najmä estrogén, ovplyvňujú organizáciu mozgu a hrajú rolu v kognitívnych funkciách vrátane učenia, pamäti a regulácie nálady. Ženy môžu mať všeobecne pocit, že sú unavenejšie, nezvládnu pamätať na toľko vecí, ako predtým alebo ich vitalita bývala iná.