Čo je DPA a kam patrí

DPA (kyselina dokosapentaénová) je dlhoreťazcová polynenasýtená mastná kyselina zo skupiny omega-3, rovnako ako EPA (kyselina eikosapentaénová) a DHA (kyselina dokosahexaénová). Radí sa teda do rovnakej rodiny látok, ktoré telo prijíma najmä z tučných rýb a morských plodov.

Trocha histórie: ako sme sa o omega-3 vôbec dozvedeli

Záujem o omega-3 mastné kyseliny sa datuje do 70. rokov 20. storočia. V roku 1971 publikovali dánski vedci Hans Olaf Bang a Jørn Dyerberg v časopise Lancet svoju prelomovú štúdiu o grónskych Inuitoch a ich zdraví v porovnaní s obyvateľmi Dánska. Pri hľadaní vysvetlenia identifikovali vo svojej krvi vysoké hladiny doteraz málo preskúmaných mastných kyselín – EPA a DHA. Táto štúdia odštartovala desiatky rokov trvajúcu vlnu vedeckého záujmu o omega-3 mastné kyseliny, ktorá pokračuje dodnes. 

Začalo to však oveľa skôr – rybí tuk využívali ľudia už pred stovkami rokov. Najmä severania, ktorí mali najlepší prístup k tučným morským rybám. Rybí olej sa dokonca používal aj zvonka. 

DPA v tomto príbehu dlho stála skôr bokom. Analytické metódy používané v 70. a 80. rokoch ju od EPA a DHA ťažko oddeľovali, a tak zostávala vo vedeckej literatúre „neviditeľná“ – často sa skrývala v súhrnných hodnotách pre ostatné dve kyseliny. Až s rozvojom presnejších chromatografických techník od 90. rokov sa DPA začala skúmať ako samostatná látka. K obnovenému záujmu prispel aj fakt, že niektoré prírodné zdroje – napríklad olej z tuleňov, tradične využívaný napríklad v severských krajinách – obsahujú podstatne vyšší podiel DPA než bežný rybí olej, čo vedcov prinútilo pýtať sa, akú rolu táto prehliadaná mastná kyselina v tele vlastne hrá.

Aká je jej rola v organizme

Zaujímavosť DPA spočíva v tom, že v metabolizme omega-3 mastných kyselín funguje ako akýsi „prostredník“ medzi EPA a DHA. Telo dokáže DPA čiastočne premieňať späť na EPA – tomuto procesu sa hovorí retrokonverzia. Vďaka tomu sa o DPA niekedy hovorí ako o určitom „zásobníku“ alebo rezerve, z ktorej si organizmus môže EPA doplňovať aj s určitým časovým odstupom od jedla.

Vo vedeckej literatúre sa DPA skúma spoločne s EPA a DHA v súvislosti s bežným metabolizmom tukov v tele, pretože všetky tri kyseliny sa v organizme vzájomne ovplyvňujú a premieňajú.

Kde sa DPA v potrave nachádza?

1. Tučné morské ryby (losos, sleď, makrela, sardinky) – hlavný prirodzený zdroj.
2. Rybí olej a oleje z morských živočíchov, vrátane tulenieho oleja, ktorý patrí medzi pomerne bohaté zdroje DPA.
3. Menšie množstvo sa nachádza tiež v červenom mäse, najmä u zvierat chovaných na pastvine.
4. Materské mlieko obsahuje DPA prirodzene, čo naznačuje jej význam už v ranom vývoji.

Praktické odporúčania pre bežného spotrebiteľa

• Najprirodzenejšou cestou, ako DPA (spolu s EPA a DHA) do jedálneho lístka dostať, je pravidelná konzumácia tučných morských rýb – ideálne 1 – 2× týždenne.
• Ak ryby nejete pravidelne, je možné zvážiť výživový doplnok s rybím olejom alebo olejom z morských živočíchov, ktorý prirodzene obsahuje kombináciu EPA, DHA aj DPA – nie izolovanú DPA ako takú.
• Pri výbere výživového doplnku sa oplatí sledovať celkový obsah omega-3 mastných kyselín a pomer EPA/DHA, pretože práve pre tieto dve látky existujú overené a schválené odporúčania.
• Ľudia užívajúci lieky ovplyvňujúce zrážanlivosť krvi (napr. antikoagulancia) by mali užívanie akéhokoľvek doplnku s rybím olejom vopred konzultovať s lekárom alebo lekárnikom, pretože vyšší príjem omega-3 mastných kyselín všeobecne môže ovplyvňovať krvnú zrážanlivosť.
• Tehotné a dojčiace ženy by voľbu výživových doplnkov s omega-3 mastnými kyselinami mali tiež konzultovať s ošetrujúcim lekárom.