Sny – nočná projekcia mozgu

Počas spánku prechádza mozog niekoľkými fázami, z ktorých tá najznámejšia je tzv. REM fáza (rapid eye movement – rýchle pohyby očí). Práve v nej sa odohráva väčšina snov. V REM spánku je mozog veľmi aktívny, skoro ako by bol hore, len telo je nehybné, aby nás predstavy nevyburcovali k reálnym pohybom.

Sny pravdepodobne vznikajú ako kombinácia spracovávania spomienok, emócií a podnetov, ktoré sme počas dňa zažili. Preto sa niekedy zdajú absurdné – mozog totiž spája útržky udalostí a pocitov do zvláštneho, často nelogického príbehu.

Prečo sa nám zdajú nočné mory

Nočné mory sú nepríjemné, často desivé sny, ktoré obvykle súvisia so stresom, úzkosťou alebo traumou.Môžu ich vyvolať aj niektoré lieky alebo horúčka. Vedci sa domnievajú, že nočné mory majú svoj zmysel: mozog sa prostredníctvom nich učí pracovať s ohrozujúcimi situáciami. Ako by si skúšal, ako by reagoval, ak by sa niečo podobné stalo aj v skutočnosti. 

Nočné desy – keď sa mozog prebúdza len napoly

Nočné desy sa líšia od nočných môr. Objavujú sa väčšinou u detí, a to v prvej časti noci, keď prevažuje hlboký spánok. Dieťa môže naraz začať kričať, byť zmätené, mať otvorené oči, ale pritom vlastne ešte spí a ráno si nič nepamätá. Ide o stav, keď sa mozog „zasekne“ medzi hlbokým spánkom a bdením. Nie je to nebezpečné a väčšinou to s vekom odznie.

Sny nás môžu niečo naučiť

Našťastie sny nie sú len nočné hrôzy. Často prinášajú radosť, inšpiráciu alebo kreatívne nápady. Umelci i vedci priznávali, že práve sen im vnukol zásadnú myšlienku. Pozitívne sny môžu zlepšovať náladu, posilňovať sebavedomie a pomáhať nám spracovávať príjemné zážitky.

Čo všetko ovplyvňuje naše sny

1. Stres a emócie – čím intenzívnejší deň, tým živšie sny.
2. Strava a pitie – ťažké jedlá alebo alkohol pred spaním môžu spánok i sny narušiť.
3. Lieky a choroba – niektoré látky aj horúčka menia aktivitu mozgu.
4. Prostredie – hluk, svetlo alebo nepohodlné lôžko môžu sen „prifarbiť“.

Desať vecí, ktoré sa týkajú aj vášho snívania:

• Každý sníva – aj keď si to nepamätáme. Vedci zistili, že sny má prakticky každý človek, len niektorí si ich po prebudení nevybavia.
• Priemerne 2 hodiny snívania za noc – počas jednej noci môžeme mať 4 – 6 snových epizód.
• Sny sú čiernobiele aj farebné – asi 12 % ľudí sníva výhradne čiernobielo, zvyšok vidí sny farebné.
• Mozog je v REM fáze rovnako aktívny ako cez deň – len svaly sú „vypnuté“, aby nás sny neprinútili behať po izbe.
• Sny inšpirujú umelcov a vedcov – slávne melódie, literárne príbehy i vedecké objavy vznikli v snoch. Príkladom je chemik August Kekulé, ktorý vďaka snu pochopil kruhovú štruktúru benzénu.
• Déjà vu a sny – niekedy máme pocit, že už sme určitú situáciu zažili. Jedna teória hovorí, že môže ísť o podobnosť s dávno zabudnutým snom.
• Sny a emócie – podľa výskumov sa v nich najčastejšie objavujú negatívne emócie, hlavne strach a úzkosť. Je to možno preto, že mozog „trénuje reakcie na hrozby“.
• Lucidné snívanie – niekedy si počas sna uvedomíme, že snívame, a môžeme do určitej miery ovplyvňovať dej. Dá sa to aj trénovať.
• Zvieratá tiež snívajú – ak ste niekedy videli psa alebo mačku, ako v spánku pohybuje tlapkami, pravdepodobne zrovna prežívajú svoj vlastný sen.
• Nočné mory môžu byť užitočné – aj keď sú nepríjemné, môžu pomáhať psychike spracovať stres a pripraviť sa na ťažké situácie.