Ukazuje sa, že tento jav postihuje veľké množstvo ľudí, aj keď jeho intenzita sa líši – niektorí si ho len trochu všimnú, iní môžu pociťovať výraznejší pokles nálady či motivácie čokoľvek robiť.

Ako vzniká winter blues?

Hlavnými vinníkmi sú kombinácia skráteného denného svetla, zmien v cirkadiánnom rytme a miernej nerovnováhy v chémii mozgu. Ľudia majú v mozgu „biologické hodiny“, ktoré regulujú spánok, bdenie a ďalšie procesy. Keď je svetla menej, tieto hodiny sa môžu posunúť, čo ovplyvňuje našu energiu, bdelosť a celkovú psychickú pohodu.

Okrem toho svetlo ovplyvňuje tvorbu hormónov, ktoré sú úzko spojené s náladou. Napríklad melatonín, hormón spánku, sa produkuje v tme a môže sa v zime tvoriť skôr alebo intenzívnejšie, čo môže viesť k pocitu ospalosti či zníženej energie. Naopak sérotonínu, látky spojenej s pocitom pohody a spokojnosti, môže byť v zimných mesiacoch menej, čo je jedným z dôvodov, prečo sa objavuje pocit smútku alebo horšej nálady.

Ako poznať, či máte winter blues?

• Častá je náladovosť,
• menšia túžba tráviť svoj voľný čas aktívne,
• čo nás bežne teší, naraz dáva menší zmysel.

Winter blues sa typicky prejavuje mierne horšou náladou, zníženou motiváciou, väčšou únavou alebo smutnejšími myšlienkami. Niektorí ľudia môžu mať tiež väčšiu potrebu odpočinku, zvýšenú citlivosť na vonkajšie podnety alebo tendenciu vyhýbať sa sociálnym aktivitám. Nejde však o dlhodobú nepohodu – vo väčšine prípadov sa stav postupne upravuje s návratom dlhších a svetlejších dní. 

Winter blues nie je len subjektívny pocit, ale odráža skutočné fyziologické reakcie organizmu na sezónne zmeny svetla, teploty a ďalších vonkajších faktorov. Tieto reakcie sú súčasťou adaptácie organizmu a ukazujú, že naša psychická pohoda je citlivo prepojená s rytmom prírody. Nie je to teda vaša chyba a do určitej miery to nemôžete ovplyvniť.

Rolu hrá aj to, kde žijete

Winter blues môže postihnúť kohokoľvek, ale niektoré skupiny sú náchylnejšie. Medzi nimi sú ľudia žijúci vo vyšších zemepisných šírkach, kde sú zimy výrazne tmavšie a kratšie dni výrazne častejšie. Napr. škandinávske národy sú na tom v tomto ohľade horšie, dôležité je ale dodať, že napríklad Dáni sa radia opakovane medzi najšťastnejších. Na takom príklade je krásne vidieť, že aj keď severanov stretne nejaká nevýhoda, dokážu ju spôsobom svojho myslenia využiť vo svoj prospech. 

Tiež jedinci, ktorí majú výrazne citlivejší biologický rytmus alebo tendenciu k premenlivejšej nálade, môžu zimný pokles psychickej pohody vnímať intenzívnejšie.

Dôležité je, že winter blues nie je prejav slabosti – ide o prirodzenú reakciu tela a mozgu na sezónne zmeny. Pochopenie mechanizmov, ktoré stoja za týmto javom, pomáha lepšie rozpoznať svoje vlastné cykly nálady a psychickej pohody počas roka.

Zdroje:

https://www.england.nhs.uk/south/2023/01/09/gp-lowris-top-tips-for-getting-through-the-winter-blues/

https://www.wikiskripta.eu/w/Melatonin