Čo to ale vlastne je, odkiaľ sa to vzalo a je na tom niečo pravdy, alebo je to len ďalšia drahá móda pre ľudí s príliš voľným časom? Poďme to rozmotať.

Čo to vlastne je biohacking?

Biohacking je v jadre celkom jednoduchá myšlienka: vezmite si vlastné telo a mozog ako systém, ktorý sa dá merať, testovať a postupne vylepšovať – podobne, ako by to urobil programátor s kódom („hack“ = inteligentne upraviť). Namiesto čakania, až vám lekár raz za rok zmeria krvný tlak, biohacker si sleduje spánok, hladinu energie, výkonnosť alebo náladu prakticky nonstop, skúša drobné úpravy životného štýlu a sleduje, čo sa stane.

Biohacking sa stal mainstreamovým trendom, ktorý dnes zahŕňa tak podložené vedecké postupy, ako aj bohužiaľ pekne drahé pseudoveda-parádičky bez jedinej klinickej štúdie.

Štyri piliere, okolo ktorých sa biohacking otáča

Spánok

Biohackeri berú spánok ako základný kameň zdravia, výkonu i dlhovekosti – a majú pravdu, pretože kvalita a dĺžka spánku ovplyvňuje takmer každý systém v tele. Sledovanie spánkových fáz pomocou inteligentných hodiniek alebo prsteňov je jedným z najrozšírenejších biohackerských nástrojov.

Strava a časovanie jedla

Sem patrí napríklad prerušovaný pôst (intermittent fasting) alebo tzv. časovo obmedzené stravovanie (time-restricted eating), keď sa všetok príjem jedla sústredí do kratšieho časového okna počas dňa.

Pohyb, chlad a teplo

Otužovanie, ľadové kúpele, sauny, ale aj cielený tréning – to všetko má stimulovať adaptačné mechanizmy tela.

Sledovanie dát a cielená suplementácia

Nositeľná elektronika (wearables), krvné testy a výživové doplnky zamerané na konkrétne biologické procesy – od energetického metabolizmu po ochranu buniek pred oxidačným stresom.

Dôležité upozornenie: nie všetko, čo sa v biohackingu propaguje, má za sebou rovnako silnú vedeckú podporu. Zatiaľ čo napríklad vplyv spánku na zdravie je vedecky nesporný, pri niektorých extrémnych praktikách (ľadové kúpele na 10 minút, drahé „omladzujúce“ injekcie a pod.) je dôkazná základňa oveľa tenšia, alebo prakticky žiadna. Zdravý biohacking by sa mal riadiť rovnakým pravidlom ako zdravý rozum: čím extrémnejšie a drahšie tvrdenie, tým dôkladnejšie si ho preverte.

Čo sa deje v tele, keď starneme – a prečo sa biohackeri zaujímajú o NAD+

Jedným z biologických procesov, ktorý v biohackerskej komunite vzbudzuje asi najviac pozornosti, je hladina látky nazvanej NAD+ (nikotínamid adenín dinukleotid). Ide o molekulu, ktorú bunky potrebujú na tvorbu energie v mitochondriách – teda v bunkových „elektrárňach“. Vedecké štúdie na zvieracích modeloch opakovane potvrdili, že hladina NAD+ s vekom klesá, čo je spájané so zníženou bunkovou energiou. Telo si NAD+ vie vyrábať okrem iného z niacínu (vitamínu B3) a jeho príbuzných foriem, ako je nikotínamid ribozid.

Práve preto sa vo výživových doplnkoch zameraných na aktívne starnutie často objavuje kombinácia niacínu s ďalšími látkami spájanými s bunkovou ochranou – presne to je aj prípad produktu Nuvitone PRO, ktorý je na tomto princípe postavený. A okrem toho obsahuje tiež:

• niacín (vitamín B3), ktorý prispieva k normálnemu energetickému metabolizmu, k normálnej funkcii nervovej sústavy a k zníženiu miery únavy a vyčerpania,
• kyselinu listovú (vitamín B9), ktorá sa podieľa na procese delenia buniek, prispieva k normálnej krvotvorbe a k zníženiu miery únavy a vyčerpania,
• selén, ktorý prispieva k ochrane buniek pred oxidatívnym stresom a k normálnej funkcii imunitného systému a štítnej žľazy,
• resveratrol (prírodný polyfenol z hrozna),
• koenzým Q10 (látka prirodzene sa podieľajúca na bunkovej tvorbe energie),
• glutatión (tripeptid s antioxidačnou funkciou).

A teraz to hlavné: jeden biohack, ktorý je zadarmo a má za sebou desaťročia výskumu

Zatiaľ čo mnoho biohackerských postupov sprevádzajú drahé gadgety, jeden z najlepšie podložených trikov na zlepšenie energie, spánku aj nálady nestojí ani korunu. Volá sa ranné svetlo. Čím ďalej viac sa sleduje a študuje, ako cyklus svetla a tmy ovláda naše vnútorné biologické hodiny.

Ako to funguje? V sietnici oka máme špeciálne bunky obsahujúce bielkovinu melanopsín, ktoré nereagujú na obrazy, ale priamo na intenzitu a farbu svetla. Tieto bunky sú napojené na „hlavné hodiny“ v mozgu (suprachiasmatické jadro) a riadia, kedy sa má telo cítiť bdelé a kedy naopak unavené. Ranné jasné svetlo tento vnútorný budík nastaví na správny čas – spomalí produkciu melatonínu (spánkového hormónu) a spustí kaskádu génov spojených s bdelosťou. Naopak intenzívne svetlo večer pôsobí presne opačne a môže posunúť váš spánok o hodiny neskôr, než by ste chceli.

Ako na to konkrétne:

1. Do 30 – 60 minút po prebudení vyjdite na denné svetlo – pokojne len na balkón alebo k otvorenému oknu, ideálne bez slnečných okuliarov.
2. Postačí 5 – 10 minút, v zamračený deň o niečo dlhšie, pretože aj pod mrakom je vonkajšie svetlo rádovo intenzívnejšie než osvetlenie v miestnosti.
3. Večer sa snažte naopak silnému bielemu alebo modrému svetlu (mobily, žiarivky) vyhýbať aspoň hodinu pred spaním, alebo si stiahnite jasnosť displejov.
4. Žiadne hodinky, žiadne drahé sérum, žiadna aplikácia – len pár minút denne navyše vonku. A presne to je asi najlepšia lekcia, ktorú si z biohackingu môžeme odniesť: najsilnejšie „vylepšenia“ tela často nie sú tie najsofistikovanejšie, ale tie najprirodzenejšie.