Sú to schopnosti, vďaka ktorým si pamätáte narodeniny kamarátky, dokážete sa sústrediť na dobrý film aj uprostred hlučnej reštaurácie, alebo naopak úplne zlyháte, keď sa snažíte naraz písať e-mail, počúvať kolegu a strážiť hrniec na sporáku.

Čo sú vlastne kognitívne funkcie?

Kognitívne funkcie sú mentálne procesy, ktorými mozog spracováva informácie zo sveta okolo aj z vlastného vnútra. Nejde o jednu schopnosť, ale o súbor šiestich relatívne samostatných, ale úzko prepojených „oddelení“, z ktorých každé sídli v trochu inej časti mozgu a stará sa o inú prácu.

Pamäť

Schopnosť informácie uložiť, udržať a neskôr vybaviť. Pamäť ale nie je jedna skladovacia hala – má krátkodobú „priehradku“ (na chvíľku si zapamätáte číslo, ktoré vám práve povedali) a dlhodobú „archiváciu“ (spomienka na prvý školský deň). Kľúčovú rolu hrá hipokampus, malá, do tvaru morského koníka zakrivená štruktúra v temporálnom (strednom spánkovom) laloku, ktorá nové zážitky „zošíva“ do trvalé podoby a postupne ich odovzdáva do mozgovej kôry.

Pozornosť a koncentrácia

Schopnosť vybrať si z obrovského množstva podnetov ten dôležitý a udržať na ňom ostrie mysle, bez toho, že by ste začali myslieť na telefón alebo obed. Za toto zodpovedá najmä prefrontálny kortex (predná časť čelného laloka) v spolupráci s hlbšie uloženou retikulárnou aktivačnou formáciou, ktorá funguje ako taký „vrátnik“, ktorý rozhoduje, ktoré signály si mozog vôbec vezme na milosť.

Exekutívna funkcia

Plánovanie, rozhodovanie, riešenie problémov, kontrola impulzov – skrátka to, vďaka čomu si dokážete zorganizovať nákup, bez toho, že by ste zabudli na mlieko, alebo si odpustíte tretí kúsok torty. Sídli hlavne v dorzolaterálnom prefrontálnom kortexe, teda v „riadiacej veži“ mozgu, ktorá bilancuje medzi tým, čo chcete urobiť, a tým, čo by ste urobiť mali.

Reč a jazyk

Schopnosť rozumieť hovorenému aj písanému slovu a sami ho tvoriť. Túto prácu si mozog rozdelil medzi dve centrá: Brocove centrum vo frontálnom laloku (zodpovedá za tvorbu reči) a Wernického centrum v temporálnom laloku (zodpovedá za porozumenie reči). Keď jedno z nich vypadne, výsledkom sú úplne odlišné problémy – buď človek rozumie, ale nerozpráva, alebo naopak rozpráva plynulo, ale nedáva to zmysel.

Vnímanie (percepcia)

Spracovanie toho, čo vidíme, počujeme, cítime na koži alebo čucháme – teda prevod zmyslových podnetov na použiteľnú informáciu. Zrakové vnemy spracováva okcipitálny (záhlavný) lalok, hmatové a priestorové vnemy parietálny (temenný) lalok. Vďaka percepcii rozpoznáte tvár kamaráta v dave alebo uhnete od horúceho hrnčeka skôr, než sa popálite.

Rýchlosť spracovania informácií

Ako rýchlo mozog dokáže danú informáciu prijať, spracovať a zareagovať na ňu. Tu nejde o jedno konkrétne centrum, ale o kvalitu „kabeláže“ – teda bielej hmoty mozgu a jej myelinizácie (obalenie nervových vlákien tukovou izolačnou vrstvou, ktorá zrýchľuje prenos signálu), na ktorej sa podieľa aj mozoček a bazálna ganglia.

V čom sa od seba líšia? Zatiaľ čo pamäť a pozornosť sú skôr také „vstupné brány“ (čo si vezmem k sebe a čo si z toho udržím), exekutívne funkcie a rýchlosť spracovania rozhodujú o tom, čo s informáciou ďalej urobiť a ako rýchlo. Reč a percepcia sú potom skôr špecializované „prekladače“ medzi vonkajším svetom a vaším vnútorným prežívaním. Všetky funkcie spolu navyše neustále komunikujú – keď si napríklad nepamätáte, kam ste dali kľúče, môže za tým stáť zlyhanie pamäti, ale rovnako dobre aj to, že ste im od začiatku nevenovali pozornosť.

Čo s tým majú spoločné omega-3?

Mozog je z 60 % tvorený tukom, a nie len tak nejakým – zásadnou stavebnou jednotkou bunkových membrán neurónov je DHA (kyselina dokosahexaénová), jedna z omega-3 mastných kyselín. DHA sa hromadí najmä v sivej hmote mozgu a v sietnici oka, kde je súčasťou membrán, ktoré umožňujú rýchly prenos signálov medzi neurónmi.

DHA prispieva k udržaniu normálnej funkcie mozgu – priaznivý účinok je dosiahnutý pri dennom príjme 250 mg DHA. Telo si DHA síce vie v malej miere vyrobiť z iných omega-3 kyselín, ale táto konverzia je málo účinná, a tak je vhodné myslieť na jej pravidelný príjem stravou (morské ryby, najmä tučné, ako losos alebo makrela) alebo výživové doplnky.

Okrem DHA sa na podpore duševnej sviežosti podieľajú aj ďalšie živiny:

1. Jód prispieva k normálnej kognitívnej funkcii a k normálnej funkcii nervovej sústavy.
2. Vitamín B1 (tiamín) prispieva k normálnej psychickej činnosti a normálnej funkcii nervovej sústavy.
3. Vitamín B12 prispieva k zníženiu miery únavy a vyčerpania a k normálnej funkcii nervovej sústavy.

Presne na tomto princípe – kombinácia DHA s cholínom, jódom a vitamínmi skupiny B – je postavený aj výživový doplnok MemoComplex, ktorý stavia na tom, že mozgu je potrebné dodávať „palivo“ komplexne, nie len jednu izolovanú látku.

A teraz to najlepšie: cvičenie, ktoré používajú majstri sveta v pamäti

Zapamätať si 480 slov za päť minút alebo poradie zamiešaného balíčka kariet za pár desiatok sekúnd. To vedia ľudia, ktorí súťažia na majstrovstvách sveta v pamäti. A ich hlavný trik je taký starý, že ho popisovali už antickí rímski rečníci – napriek tomu ho neurovedci v posledných rokoch doslova vzali pod mikroskop.

Volá sa metóda miest, u nás tiež pamätný palác (anglicky method of loci), a funguje takto:

• Vyberte si dobre známe miesto – napríklad svoj byt alebo cestu do práce. Musíte ho mať v hlave ako na dlani.
• Naplánujte si na tomto mieste pevnú trasu s niekoľkými konkrétnymi zastávkami (predsieň, kuchyňa, obývačka, spálňa…).
• Ku každej zastávke „prilepte“ jednu informáciu, ktorú si chcete zapamätať – ideálne v podobe čo najbizarnejšej a najživšej mentálnej scény. Chcete si zapamätať nákupný zoznam? V predsieni si predstavte, ako na vás z topánok vyskakuje obrovské mlieko, v kuchyni tancujú na sporáku vajcia a v obývačke sedí na gauči banán s klobúkom.

Až budete informáciu potrebovať, mentálne „prechádzajte“ trasu a zbierajte scény jednu po druhej – presne tak, ako by ste prechádzali svojím bytom.

Prečo to funguje? V roku 2017 publikoval neurovedec Martin Dresler s kolegami vo vedeckom časopise Neuron štúdiu, v ktorej pomocou fMRI zobrazil mozgy 23 najlepších pamäťových atlétov sveta. Ukázalo sa, že ich mozgové siete majú charakteristické prepojenie medzi mediálnym prefrontálnym kortexom (centrom, ktoré nové informácie prepája s tým, čo už poznáte) a pravým dorzolaterálnym prefrontálnym kortexom (centrom strategického učenia). A tu prichádza to najzaujímavejšie: keď skupinu bežných ľudí bez akéhokoľvek tréningu naučili používať metódu miest po dobu iba šiestich týždňov, ich mozgové siete sa začali meniť smerom k prepojeniu typickému pre pamäťových atlétov – a zlepšenie pamäti u nich pretrvávalo ešte štyri mesiace po skončení tréningu.

Inými slovami: nejde o žiadny trik pre „vyvolené nadané mozgy“. Je to naučiteľná zručnosť, ktorú si rovnako ako sval môžete cvičiť a mozog sa na ňu doslova štrukturálne prispôsobí.

Skúste to hneď teraz: vezmite si zoznam piatich vecí, ktoré si musíte dnes zapamätať, a rozmiestnite ich po izbe, v ktorej práve sedíte. O pár minút skúste „prechádzku“ zopakovať naslepo. Budete prekvapení, ako dobre to funguje – a aká je to vlastne zábava.