Resveratrol má prírodný pôvod

V rastlinách patrí medzi takzvané fytoalexíny. Ide o látky, ktoré rastliny vytvárajú ako súčasť svojich prirodzených obranných mechanizmov. Resveratrol teda nie je látkou, ktorú by rastliny vytvárali preto, aby mala nejaký konkrétny účinok na človeka. Je súčasťou ich vlastného chemického systému.

Napriek tomu, že sa dnes o resveratrole najčastejšie hovorí v súvislosti s hroznom a červeným vínom, jeho história začína úplne inde.

Ako dlho ho poznáme?

Prvá izolácia resveratrolu prebehla už v roku 1939. Japonský vedec Michio Takaoka vtedy túto látku získal z koreňa kýchavice bielej, rastliny rodu Veratrum. O niekoľko desaťročí neskôr, v roku 1963, bol resveratrol identifikovaný aj v koreňoch rastliny Polygonum cuspidatum, dnes známej ako Reynoutria japonica.

Práve táto rastlina sa neskôr stala jedným z významných prírodných zdrojov resveratrolu a hrala dôležitú rolu aj v jeho ďalšom výskume.

Do širšieho povedomia sa resveratrol dostal až oveľa neskôr. V 90. rokoch sa začal intenzívne skúmať v súvislosti s takzvaným francúzskym paradoxom. Tento pojem označuje pozorovania týkajúce sa rozdielov v zdravotnej kondícii ľudí vo Francúzsku vo vzťahu k stravovacím návykom. Pozornosť vedcov vtedy priťahovala okrem iného pravidelná konzumácia červeného vína.

Jednou z hypotéz bolo, že rolu môžu hrať niektoré látky obsiahnuté v hrozne a víne. Medzi nimi sa začal intenzívne skúmať práve resveratrol.

Tým sa z pomerne málo známej prírodnej zlúčeniny postupne stala jedna z najčastejšie študovaných rastlinných látok. Vedecký záujem o ňu sa v priebehu nasledujúcich desaťročí výrazne rozšíril a resveratrol sa objavil v mnohých laboratórnych, preklinických aj klinických štúdiách.

Červené víno ale na doplnenie resveratrolu odporučiť nemôžeme. Je preukázané, že žiadne množstvo alkoholu nie je možné považovať za vhodné či bezpečné. Dávno už neplatí, že pohár červeného prospieva srdcu.

Ako je to s hroznom?

Resveratrol sa nachádza najmä v šupkách hrozna. Jeho množstvo v rastlinách však nie je konštantné a môže sa líšiť napríklad podľa odrody, podmienok pestovania alebo ďalších faktorov prostredia.

Rozdiel medzi červeným a bielym hroznom súvisí okrem iného práve so spôsobom spracovania hrozna. Pri výrobe červeného vína dochádza k dlhšiemu kontaktu muštu so šupkami hrozna, zatiaľ čo pri výrobe bieleho vína sa šupky obvykle odstraňujú skôr. To je jeden z dôvodov, prečo sa pri porovnávaní obsahu niektorých rastlinných zlúčenín vo víne často venuje pozornosť práve tejto fáze výroby.

Hrozno je určite skvelým zdrojom resveratrolu, rovnako tak napr. vlákniny, draslíka alebo vitamínu B a C. Majte ale na pamäti, že obsah resveratrolu nie je nijako závratný a ak ste sa rozhodli jeho príjem zvýšiť, konzumácia hrozna sama o sebe stačiť nebude. Vaše zdravie vám ale napriek tomu poďakuje.

Resveratrol vo výživových doplnkoch

Resveratrol je dnes dostupný aj ako súčasť výživových doplnkov. Na ich výrobu sa používajú rôzne zdroje resveratrolu, pričom významným prírodným zdrojom je napríklad krídlatka japonská (Reynoutria japonica) a hroznové produkty. V doplnkoch sa často stretávame najmä s trans-resveratrolom, ktorý patrí medzi najviac študované formy tejto látky. Koncentrácia resveratrolu vo výživových doplnkoch pritom môže byť výrazne vyššia než množstvo, ktoré bežne prijmeme z potravín. Pri výbere produktu je preto vhodné sledovať nielen celkové množstvo extraktu, ale najmä konkrétny obsah resveratrolu a jeho formu. Rozhodne je múdre sledovať aj to, ktoré ďalšie látky daný výživový doplnok obsahuje. Perfektne sa k nemu hodí koenzým Q10, NAD+ a glutatión. A ak sa chcete o svoje zdravie starať skutočne komplexne, odporúčame aj vitamíny skupiny B a selén.

Zaujímavou kapitolou je tiež samotný vývoj vedeckého záujmu o túto látku. Prvá izolácia resveratrolu prebehla takmer pred sto rokmi, ale jeho najväčšia popularita prišla až v posledných desaťročiach. Výskum sa postupne presunul od samotného objavu látky k otázkam jej štruktúry, vlastností, metabolizmu a správania v organizme.

Resveratrol je tak dobrým príkladom toho, ako môže jediná prírodná molekula prejsť dlhou cestou od nenápadnej rastlinnej zlúčeniny až k jednej z najznámejších látok súčasného výskumu prírodných polyfenolov.

A možno práve v tom spočíva jeho najzaujímavejší príbeh. Resveratrol nebol objavený vo víne, nebol pôvodne spájaný s modernými výživovými doplnkami a jeho cesta do centra vedeckého záujmu nezačala žiadnym veľkým objavom o ľudskom zdraví. Začala pri rastline a chemikovi, ktorý pred takmer sto rokmi izoloval doteraz málo známu prírodnú zlúčeninu.

Resveratrol je stále známejší

Resveratrol patrí medzi látky, ktorých popularita sa výrazne líši podľa krajiny a miestnej kultúry zdravia. Najsilnejšiu pozíciu má dlhodobo v Spojených štátoch, kde sa stal súčasťou sveta biohackingu, a výskumu dlhovekosti. Práve tu sa najviac rozšírila predstava resveratrolu ako látky spájanej s biologickými mechanizmami starnutia, najmä s výskumom sirtuínov a bunkového metabolizmu. Veľmi zaujímavým trhom je aj Japonsko, kde resveratrol zapadá do širšieho záujmu o zdravé starnutie a funkčné potraviny a kde má dlhovekosť silnú kultúrnu aj vedeckú tradíciu. Čína má významné postavenie najmä ako producent resveratrolu a jeho surovín, zároveň tu rastie aj domáci trh s výživovými doplnkami. V Európe patrí k významnejším trhom najmä Nemecko a Veľká Británia, kde je resveratrol spojený s antioxidantmi, zdravým starnutím a celkovou starostlivosťou o zdravie. Určitú popularitu má aj v Austrálii, najmä v segmente wellness a výživových doplnkov. Zaujímavé pritom je, že v rôznych krajinách má resveratrol trochu odlišný obraz: v USA je najsilnejšie spojený s dlhovekosťou, v Japonsku so zdravým starnutím a funkčnou výživou, zatiaľ čo v Európe je častejšie vnímaný ako antioxidant a súčasť výživových doplnkov.